Úvod
Pes je ľudský výtvor. Na rozdiel od svojho predchodcu, ázijského vlka, prežíva moderný pes, pravdepodobne najprispôsobivejší zo všetkých suchozemských mäsožravcov, len z nášho rozmaru. Kľúčovým článkom tohto prispôsobenia je, že psy pôsobia, akoby chápali, čo chceme. A rovnako sa nám zdá, že rozumieme, čo chcú ony.
Psy sa stali takou súčasťou našich rodín, že ľahko zabúdame, že sa od nás v mnohých smeroch odlišujú. Je ľahké nesprávne si vyložiť, čo sa nám snažia oznámiť. Aby ste pochopili svojho psa, je veľmi dôležité pochopiť, že rovnako ako my často pokladáme psy za prezlečených ľudí, ony nás pokladajú za nezvyčajných psov. Môžeme byť väčší ako ony, určite páchneme inak a sme schopní robiť nepochopiteľné veci, napríklad šoférovať auto do parku alebo otvárať konzervy so žrádlom, ale aj tak nás berú len ako iné psy a podľa toho s nami aj komunikujú. Ich vzťahy s nami sú plne založené na tomto nezmeniteľnom fakte. V jadre ostáva aj ten najmenší pes tým, čím v skutočnosti je: vlkom.
Hoci sa ich vzhľad a temperament líši, všetky psy, tak ako ich predchodca ázijský vlk, sú svorkové zvieratá, ktoré na to, aby sa im darilo, potrebujú sociálny kontakt. Hoci niektoré vlky lovia potravu spoločne a prejavujú naozajstrné správanie svorkových lovcov, nie je to celkom obvyklá psia črta. Podobne ako u všetkyćh spoločenských druhov, buduje sa v skupine psov hierarchická štruktúra, v ktorej hlavný, tzv. alfa jedinec rozhoduje a ostatní ho nasledujú. To je základ nášho vzťahu so psami a to, čo sme sa rozhodli nazývať "tímová práca": my rozhodujeme a psy poslúchajú.
Váš pes od vás ako od vodcu svorky očakáva, že mu poskytnete duševnú oporu, príležitosť na hru a iné činnosti. Psom hry prospievajú, pretože sa učia stále a to najmä počas hry. Hra je pre psa základný spôsob na určenie vzájomných vzťahov či už s ľuďmi alebo s inými psami. Prostredníctvom hry zisťujú svoje prednosti a slabosti toho druhého. Učia sa, ako využívať a zdokonaľovať svoje spoločenské zručnosti, a skúšajú, pokiaľ môžu zájsť, aby neprekročili neviditeľnú hranicu medzi hrou a skutočným útokom. Hra však slúži aj na citové uvoľnenie.
Aj keď šťastie je čisto ľudský pojem, takmer niet pochýb, že psy sú "šťastné". Bývajú smutné keď im odoprieme fyzickú aktivitu, duševné povzbudenie alebo kontakt s ich ľudskou rodinou alebo s inými psami. Nepotrebujeme veľa na to aby sme porozumeli, či sú naše psy šťastné a spokojné so životom. Výborne nám to vedia oznámiť svojou rečou tela, výrazmi tváre, a dokonca aj svojimi prejavmy spokojnosti. Intuitívne vidíme záblesk v ich bystrých očiach,kývanie chvostom a pohybujúce sa uši, pretože aj keď s nimi nemáme spoločné fyzické znaky, máme spoločných tak mnoho spôsobov vyjadrenia emócií, že vieme, kedy je pes bezstarostný a uvoľnený. Medzi emóciami a zdravím totiž existuje jednoznačné spojenie. Smútok alebo depresia môžu u ľudí viesť k zhoršeniu zdravia. A úplne to isté platí v prípade psov. Je teda zdravé byť šťastným :)